Nemecko

Scientologická cirkev v Nemecku

scientologia nemeckoNemecké súdy uznali scientológiu ako bona fide* náboženstvo vo viac ako 40 prípadoch. Dňa 12. decembra 2003 uznal Správny odvolací súd v Bádensku-Württembersku Scientologickú cirkev v Stuttgarte za náboženskú organizáciu, spadajúcu pod ochranu nemeckej ústavy. Správny odvolací súd zároveň nezistil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili tvrdenia vlády o komerčných aktivitách.

Súd rozhodol, že “na základe posledných vedeckých šetreniach ohľadom cieľov Scientologickej organizácie neboli nájdené žiadne hmatateľné náznaky, ktoré by podporovali tvrdenie, že učenie zakladateľa scientológie L. Rona Hubbarda je používané ako zásterka pre komerčné aktivity”.

Tento súdny prípad je medzinárodne uznávaný ako popredný vzorový spor ohľadom náboženstva. Vo februári roku 2005 vyniesli lordi – členovia Najvyššieho odvolacieho súdu v Anglicku rozhodnutia na návrh jednej strany v prípadu Minister školstva a zamestnanosti a ďalšie (žalovaní) versus Williamson (odvolávajúci) a ďalšie. V ňom súd odvolával na rozhodnutie austrálskeho Vrchného súdu ohľadom Scientológie ako na “osvetľujúca” prípad týkajúci sa definície náboženstva, pričom poznamenal, že “trend úradnej moci (čo vo veku zvyšujúceho sa podielu multikultúrnych spoločností a rešpektovanie ľudských práv nie je prekvapujúce) smeruje k” novšiemu , rozsiahlejšiemu výklade “náboženstvo (sudcovia Wilson a Deane, prípad Cirkvi novej viery [čo je prípad Scientologickej cirkvi], strana 174, komentár k podobnému trendu v právnom poriadku Spojených štátov amerických)”.

Obdobne vydal už v novembri 1997 nemecký Najvyšší federálny správny súd limitnej rozhodnutie o tom, že scientologické služby sú svojou povahou duchovné služby a nemajú komerčný základ. Vyššie spomínaný spor nastal po tom, čo sa Bádensko-Württembersko pokúsilo zrušiť registráciu scientologickej misie, domnievajúc sa o zapojení do komerčných nenáboženských aktivít ako porušenie ich stanov. Po rozhodnutí súdu vláda svoje obvinenia následne stiahla a na príkaz súdu uhradila Cirkvi výdavky súdneho konania.

V októbri 2002 potom rozhodol Spolkový pracovný súd, že členovia personálu pracujúci v Scientologickej cirkvi sú motivovaní idealistickými a duchovnými cieľmi. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z medzného rozhodnutie nemeckého Federálneho správneho súdu z roku 1997, ktorý konštatoval, že scientologické náboženské praktiky sú zamerané na duchovné prínos a slúži náboženským cieľom.

V októbri 2002 vyniesol precedentné rozhodnutie tiež nemecký Federálny daňový súd v Kolíne, že dve spoločnosti Scientologickej cirkvi s centrálami v Los Angeles sú v Nemecku oslobodené od daní. Proti tomuto rozhodnutiu sa už vláda neodvolala. Súd určil, že tieto organizácie spĺňajú podmienky dané Dohodou o dani z príjmu medzi Spojenými štátmi a Nemeckom, čím zvrátil zamietnutie žiadosti týchto organizácií na oslobodenie od daní nemeckým Federálnym daňovým úradom z mája 1996.

Na základe tohto súdneho rozhodnutia vydal v januári 2003 nemecký Federálny daňový úrad: 1) výnos potvrdzujúci oslobodenie od daní pre scientológov Missions International (Medzinárodná ústredie scientologických misií), a to čo sa týka licenčných poplatkov plynúcich SMI od scientologických misií v Karlsruhe, Ulme, Wiesbadene a Göppingen; a 2) výnos udeľujúci oslobodenie od daní pre Medzinárodný Scientologická cirkev (CSI), materskú cirkev scientologického náboženstva, a to čo sa týka licenčných poplatkov, ktoré jej odvádza deväť organizácií Scientologickej cirkvi v Nemecku.

Dňa 23. marca 2004 dostala Scientologická cirkev v Düsseldorfe od Krajského súdu Düsseldorf oficiálnu registráciu ako idealistická spoločnosť (spolok). V júni 2004 rozhodol štátnej odvolací správny súd v Hamburgu, že diskriminačné postupy, ktoré použila voči istej scientologičke hamburská samospráva, predstavovali zásah do práva na náboženskú slobodu, ktoré je chránené článkom 4 nemeckej ústavy. Toto rozhodnutie súdu jasne potvrdzuje náboženské práva členov Scientologickej cirkvi: “Bolo zistené, že žalobkyňa svoju osobnú, vlastnú, náboženskú alebo filozofickú vieru vyznáva nielen sama pre seba, ale ju aj zdieľa v komunite s ostatnými, a preto jej patrí ochrana podľa článku 4 [ sloboda náboženstva alebo viery] ústavy.”

* “Bona fide” znamená v dobrej viere. Termín používaný predovšetkým v otázkach postavenia náboženských spoločností a štátu. Ak je teda Scientologická cirkev prijímaná ako náboženstvo “bona fide”, predpokladá sa, že vznikla skutočne ako náboženská aktivita, že vznikla s dobrými úmyslami, poctivo.

Kópia uznania:

nemecko